Nájde ma Ježiško, keď nie som na Vianoce doma?

„Snáď ma Ježiško dnes nájde, keď po prvý raz na Vianoce nie som doma,“ húta v podvečer smutný Kubko, vyzerajúc z okna chaty. Začal padať sneh. „Ešte dobre, že sme včera naplnili s tatom vtáčie búdky omrvinkami zo starého chlebíka. Vtáčiky prilietajú a hostia sa. Keď do rána napadá viac, bude radosť stavať zajtra snehuliaka a robiť v snehu všakovaké postavy.“

Tato nakladá do kozuba, drevo praská, vyvoniava, sála teplo, mamina dokončieva večeru a on, niečo mu svitlo v hlave. Oblieka sa, beží ozlomkrky von, akoby niečo zmeškal.

Začal v snehu vyšľapávať, žeby cestu? Rodičia hľadia z okna, čudujú sa, čo to vyvádza.

Vrátil sa spokojný, upachtený z toľkej roboty a vraví: „Dúfam, že zbadá moju šípku k miestu, kde má zhodiť vrece s darčekmi.“

Predsa ju zbadal. Vytúžené lego, farbičky, skicár, traktor si Kubko našiel pod stromčekom v jutovom vreci.

Kubko od malička veľmi rád kreslí. Tento obrázok má príbeh.

„Babka, kamarát Tolík mi bráni, aby som vystúpil na traktor. Na môj traktor od Ježiška!“

Náš vnúčik sa tak postaral pred pár rokmi o smerovku, keď čakal na Ježiška po prvý raz s rodičmi počas Vianoc na chate na strednom Slovensku.

Zážitok nám vyrozprávali po príchode domov a smiali sa pri tom, ako napochytre hľadali vrece na pobalené darčeky.