Už sa fašiang kráti, už sa nenavráti.........

            Ako ten čas letí, ešte som sa nestačila rozlúčiť s košíkom pre vianočnú poštu a už je tu čas fašiangový. 

             Tak kratúčko o našom prežívaní. V strede týždňa pribehol najmladší vnúčik, má tri aj pol roka: „Babka, a kde máš dedka?“ „Je u holiča,“ „Až sa vuáti puídem sa vám ukázať v mojej maske, zajtua máme v školke kauneval.“

            Žijeme pod spoločnou strechou, onedlho sa mi dedko vrátil a malý sa nám prišiel ukázať v maske. Začal vyvádzať tak, ako to v lese robia „zvieautá, vieš, lebo ja som lev.“

            Bol veľmi milený, nakoľko v izbe nemáme „puales ani vysokú tuávu“ (prales ani trávu), vyskakoval, lašoval po váľandách, po stoloch a kade–tade po prekážkach, ktoré sme museli s dedkom pripraviť pre naše levíča, akože v Afrike.

            Dedko mi na to hovorí.: „Babka, keď tu už máme karneval, mali by sme mať i šišky.“ „Šišky budú v nedeľu, sľubujem!!!“

            Z kila múky, podľa mamičkinho receptu, sme podelili s najkrajšími horných i dolných pod našou strechou a niečo ostalo i nám. (I keď tie naše nie sú celkom výstavné, ale zato chutné s domácim slivkovým lekvárom.)

            Po obede keď sa vnúčik vyspal a pochutnali sme si na šiškách, zatancovali sme všetci traja fašiangové „Kolo, kolo mlynské“, „Élišku“ a „Zlatú bránu“.

            S dedkom zaspievali vnúčikovi:

„Fašiangy, Turice, Veľká Noc ide,

kto nemá kožucha, zima mu bude.

Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem,

dajte mi slaninky, nech sa popasiem.“

            A ešte jednu:

„Už sa fašiang kráti,

už sa nenavráti,

ej staré dievky plačú,

že sa nevyskáču....či nevydajú?“

           

            Bolo nám spolu dobre a veselo. S vnúčikom sme zažili príjemné popoludnie. Prajem veselé dni fašiangové v plnom zdraví, tiež všetkým návštevníkom Blogu a pripájam jednu z mojich smiešnych tancujúcich čarbaničiek.

Text, foto a kresba: Viera Sajková